Destiny a zakázaná láska - S týmito susedmi bude problém

Zobudil ma hluk z kuchyne. Naštvane som sa pozrela na hodinky, je pol desiatej o tomto čase ešte zvyknem spať. S nadávkami som vyliezla z postele, obliekla som sa a zišla dole do kuchyne. Pod schodmi som sa zastavila, ruky v bok a chcela som začať nadávať ale zistila som, že celé osadenstvo domu je v kuchyni. Trisha sedela Dimitrimu v náruči. Seth sa dohadoval o niečom s Tomom. Narcisia sedela za stolom a jedla nejaké napolitánky. Zeeke vykukal z okna a hľadel na les. Klára s Romulusom mali na zemi rozložené lego. Romulus mal sedem rokov a Klára len šesť. Posledný v miestnosti bol Jack, ten sa mračil do chladničky, akoby ho bola urazila. Odkašlala som si. Kuchyňa ako na povel stíchla a všetci sa na mňa otočili. Páči sa mi, že každú moju reakciu berú vážne.

,,Môžem vedieť, prečo je tu zase taký hluk?“ preletela som ich zamračeným pohľadom.

,,Prepáč, Destiny, nehnevaj sa,“ zatrilkovala malá Klára a vrhla sa ku mne, aby ma mohla objať okolo pasu.

,,Videl som vo výklade super robota s laserom, toho chcem,“ povedal mi Romulus.

V celej kuchyni sa atmosféra zase zmenila, stala sa napätou, vedeli, že mu robota kúpiť nemôžem, nemáme peniaze, lebo smečky sa ešte nevrátili z lovov, ale ani na ne som sa nemohla spoliehať, že nejaké peniaze prinesú, aj oni z niečoho žiť počas lovov musia.

,,Vieš Romulus, možno na Vianoce ho dostaneš, ak budeš sekať dobrotu,“ pousmiala som sa na neho, ale v očiach sa mi zračil smútok.

,,To je ešte ďaleko,“ povedal Romulus smutne.

,,Romulus, prečo nejdeš s Klárou von kým neprší, vidíš tie mraky, choďte sa hrať, kým je len zatiahnuté,“ vyháňala som decká von.

Ani jeden z nich nič nenamietal, premenili sa na vĺčatá a rozbehli sa smerom k lesu.

,,Vidím to na ďalšiu poradu o peniazoch,“ poznamenal kyslo Jack. ,,Alebo skôr o ich nedostatku.“

Vzdychla som. ,,Áno máš pravdu nemáme peniaze za chvíľu nebudú ani na jedlo,“ môj hlas preskočil do zúfalej podráždenosti.

,,Ha, a ja mám pre vás dobrú správu,“ povedala Trisha. ,,Mám brigádu, nie je to nič moc, ale zajtra nastupujem do skladu baliť cukríky. A na vyše som zistila, že v skladoch hľadajú dvoch ľudí na vykladanie tovaru, platia celkom dobre a sú to len tri hodiny denne.

,,Hej tam by som mohla ísť ja a ešte niekto so mnou,“ navrhla som sa okamžite, ale Zeeke nesúhlasil.

,,Nie, nie to v žiadnom prípade, ty sa len pekne zaoberaj postupom smečiek. Ja pôjdem do skladu na brigádu a ešte niekto so mnou,“ povedal.

,,Môžem ja,“ navrhol sa Dimitri.

,,Výborne takže brigády sú rozdelené,“ povedala Narcisa. ,,Ja zatiaľ napíšem neloviacim smečkám, či nám nemôžu poslať nejaké peniaze.“ Narcisin tón dával jasne najavo, že pre dnešok je táto téma uzavretá.


V kuchyni zase začal rozruch, ktorý tu bol pred tým, než som došla do kuchyne. Akurát som sa naraňajkovala, keď sa vchodové dvere rozleteli a dnu vbehol Romulus a za ním v tesnom závese Klára.

,,Máme susedov! Máme susedov!“ vykrikoval Romulus a poskakoval predomnou.

,,Čože máme?“ spýtala som sa zamračene.

,,Do toho domu na sever sa niekto prisťahoval,“ potvrdila Klára.

,,No super, susedia,“ povedal otrávene Jack.

,,Tak si ich obzrieme nie?“ navrhla som. ,,Kto ide so mnou?“

Ja sprevádzaná ešte dvoma vlkmi, konkrétne Narcisiou a Jackom sme sa hnali lesom, keď som sa prudko zastavila a zavetrila, ani nie kilometer od domu, ktorí bol do nedávna ešte prázdny.

Do nosa ma udrel pach, ktorý som dôverne poznala. Pach mojej koristi. Pach upírov. Jack a Narcisa sa prikrčili a začali podráždene vrčať. Premenila som sa späť na človeka. Narcisa a Jack nasledovali môj príklad.

,,Super, vrátime sa pre smečku a dorazíme ich? Alebo to odbijeme sami?“ spýtal sa Jack.

,,Nie, nemôžeme tam len tak vletieť. Ani nevieme koľko ich tam je,“ povedala Narcisa. Jack si odfrkol.

,,Nie Jack, Cisa má pravdu musíme to preskúmať,“ vložila som sa do toho ja.

,,Chceš sa hrať na zveda?“ spýtal sa Jack. Zdvihla som obočie a prikývla.

,,Super,“ odsekol Jack. ,, Neumierajú zvedovia vždy prvý.“

,,Len tí, čo sa nechajú chytiť,“ odvetila som. ,,Keby si ma tak sklamal, sama ťa zabijem.“

Prišli sme k domu a úplne stlmili svoj pach. Dobrá vychytávka vlkodlakov, keď si predstavím, že musíme loviť niekoho, kto má skoro rovnako dobrý čuch ako mi.

Niekoľkými skokmi sme sa vyhupli na strechu dvoj poschodového domu odkiaľ sme mali dobrý výhľad.

Za chvíľu z domu vybehla štíhla, vysoká a krásna čiernovláska, ktorej vlasy siahali až po pas.

Vytiahla z Mercedesu niekoľko krabíc a vydala sa smerom k domu, keď z vnútra vybehol hnedovlasí upír a zastúpil jej cestu. Na tých upíroch je niečo divné. Napadlo ma.

,,Sven, môžeš mi uhnúť. Nech to môžem odniesť,“ spýtala sa čiernovláska, mračiac sa, ale bolo jasné, že z jej hlasu ide pobavenosť.

,,Ale, Carmen, čo tak položiť tie krabice na zem,“ povedal upír menom Sven, a aj jej tie krabice zobral, položil na zem a čiernovlasú upírku pritlačil na kapotu auta a začal bozkávať na krk.


,,Sven, musíme vybaľovať,“ smiala sa upírka Carmen.

,,Vybaľovanie počká, ja nie,“ šepol jej do ucha Sven.

,,Nie, Sven vybaľovanie nepočká, počkáš ty a padajte vybaľovať, nechcite ma naštvať,“ povedal čiernovlasý upír, ktorý práve vyšiel z domu.

,,Klídek, tati veď už makáme, makáme,“ odvetil Sven a sám zobral krabice, ktoré pred chvíľou položil na zem.



V ľavo odo mňa som započula buchot a tak som sa presunula zo stredu strechy na západnú časť a nazrela som cez okraj, videla som, že podo mnou je balkón. Zavetrila som, čím som zistila, že v izbe s balkónom niekto je. Chytila som sa oboma rukami škridle a pomaly som sa spustila. Mala som pravdu, ako som tam tak visela, videla som sa v izbe pohybovať upíra. A zase sa ma zmocnil pocit, že na týchto upíroch je niečo divné. Upír v izbe bol chrbtom k oknu takže ma nevidel. Práve na zem pokladal vežu. Keď ju položil, uvidela som jeho tvár v zrkadle a to mi vyrazilo dych. Videla som už mnoho upírov, mnoho som ich zabila ale nikdy ma ich vzhľad, tak nezasiahol. Vedela som, že aj keď sú krásny sú to len vrahovia a krásny vzhľad majú iba na to, aby si ľahšie k sebe prilákali korisť. To ľudia bývali ich vzhľadom očarený a tak sa ľahko dali odtiahnuť do temných uličiek netušiac, že idú na porážku. Ale tento upír bol krásnejší než anjel, keby som z neho necítila jeho upírí pach, asi by som si myslela, že títo upíry zvrhli z neba anjela. Mal dokonalú tvár, vo vlasoch mu hrali snáď všetky možné farby, ryšavá, blonďavá a sem tam aj hnedá a oči mal neprirodzene zelené. Zelené oči? A jejda trklo ma to trochu neskoro. Tí upíry majú zelené oči. V ten moment, čo mi to došlo sa upír začal otáčať smerom ku mne. Chcela som sa rýchlo dostať na strechu, ale keďže som bola z krásneho upíra a z môjho zistenia trochu mimo, môj prudký pohyb na strechu skončil tak, že som si tresla hlavu o škridlu ktorej som sa držala. Do kelu, to určite počul! Rýchlo som sa zo západnej strany strechy presunula do stredu k Jackovi a Narcise ktorí zo svojho miesta videli ako som si narazila do škridle hlavu.

Jack sa na mňa pozrel ako na blázna. Narcisia po vytiahla obočie v nemom úžase a to hlavne preto, lebo ako vlkodlaci máme rýchle reakcie a dokonca ani ja nepoznám žiadneho vlkodlaka, ktorému by sa podarilo ublížiť samo sebe, ale na druhej strane ja som bola vždy expert.

,,No čo?“ sykla som na tých dvoch.

Jack sa rozosmial.

,,Ale nič?“ odvetila Narcisa. ,,Len by ma zaujímalo ako sa ti toto podarilo,“ dopovedala a ťukla ma do čela. Vyplazila som na ňu jazyk. Detinská reakcia ja viem, ale štvala ma.

,,Všimli ste si, že na tých upíroch je niečo divné?“ spýtala som sa, aj preto, aby som zmenila tému.

,,Nie,“ odvetil okamžite Jack. ,,Je to odpad, ktorí treba zlikvidovať, ako každého ich druhu.“

,,Jack, ty si taký ignorant a tupec,“ zareagovala Cisa skôr ako som mohla niečo podobné povedať ja. ,,Majú šedé a zelené zorničky, nemajú ich červené ani čierne. Myslím, že to treba preskúmať, ale ty tu velíš,“ pozrela na mňa.

,,Navrhujem sa rozdeliť a za desať minút sa stretneme tu,“ začala som sa zase hrať na vodcu.

Ani som to nedopovedala a Jack skočil do jedného z okien nasledovaní Cisou.

Super, ale čakať by ma mohli, pomyslela som si a hnala som sa za tími dvoma. Keď som sa prehupla cez otvorené okno zistila som, že tá izba ešte nie je zariadená. Na zemi bolo pár krabíc. Vyšla som von obzerajúc sa, aby som nenaďabila na nejakého obyvateľa domu. Z jedných pootvorených dverí sa ozval tichý, prekvapený vzdych. Nakukla som do izby a videla tam Jacka, táto izba bude sto percentne jedna zo spální. Jack stál nad nočným stolíkom a v ruke držal obálku z ktorej vytiahol riadnu kopu peňazí. Už, už si ich chcel strčiť do riflí nevedel, že ho pozorujem.

,,Vrátiš to!“ sykla som.

Jack sa zľakol a prudko sa otočil. ,,Ti hrabe, nestraš ma. Myslel som, že si upír, skoro ma porazilo,“ šepol mi naštvane späť. ,,A prečo by sme si nemohli tie peniaze zobrať im chýbať nebudú.“

,,Ale zistia, že tu niekto bol,“ povedala som mu to ako trojročnému decku, čo ho vytočilo.

,,No a čo, aj tak sa sem za pár hodín vrátime a zabijeme ich a tie peniaze vezmeme aj tak, ako keby to nebolo jedno,“ hundral, ale peniaze vrátil späť do obálky a obálku položil na stôl následne sa začal prehrabávať v šuflíkoch.

Pokrútila som hlavou a vyšla z izby, ale musela som sa následne schovať do ďalšej izby, lebo po schodoch išla dlhovlasá blonďavá upírka. To už je piati upír. Koľko ich tu do pekla je? Upíry sa nezvyknú združovať do takých veľkých svoriek.

Upírka zmizla v izbe a ja som chcela prebehnúť okolo schodiska, ale keď som sa ponáhľala okolo dverí, ktoré boli presne oproti schodom, niekto ma schmatol a vtiahol dnu. Bola to Narcisie, už som sa nedivila Jackovej reakcii keď som ho vydesila o mňa sa tiež práve skoro pokúsil infarkt.

,,Cisi, toto mi nerob, ti šibe,“ sykla som vrcholne podráždene. Hold život je ironický.

,,Asi som zistila prečo nemajú títo upíry červené oči,“ povedala mi a mojej naštvanej reakcie si nevšímala.

,,No, tak prečo?“ spýtala som sa, ešte stále s náznakom podráždenia.

,,Nepijú ľudskú krv,“ povedala Narcisie a pod nos mi strčila niečí denník, ale skôr ako som si mohla niečo prečítať položila ho na kopírku, ktorá stálu už pripojená na zemi v rohu a začala si kopírovať stránky, ktoré si chcela ešte preštudovať.

,,Ako nepijú krv?“ spýtala som sa trochu zmätene. Vôbec mi to nedošlo, ale mne sem tam pomaly dopína.

,,Ja som nepovedala, že nepijú krv,“ povedala Cisa a pozrela na mňa ako na blázna. ,,Ja som povedala, že nepijú ľudskú krv. Pijú krv zvierat a to má zrejme vplyv na farbu ich očí.“

,,Nechcem stresovať, ale desať minút už uplynulo mali by sme zmiznúť,“ nakukol do izby Jack s nervóznym výrazom. Len sme s Cisou prikývli. Narcisie zobrala stránky, ktoré skopírovala. Denník vrátila tam, kde ho našla a už sme sa hnali z domu k smečke.


Boli sme na polovici cesty domov, keď sa Jack premenil na človeka. Ja s Narcisie sme sa tiež zmenili. A ľudskou chôdzou sme sa vracali domov.

,,No, je ich tam sedem, ak som dobre počítal vezmem ešte Setha s Tomom a dorazíme ich?" spýtal sa Jack.

,,Nie,“ odsekla som.

,,No dobre, dobre tak vezmeme aj Dimitriho so Zeekem,“ odvetil otrávene, vedela som, že nie je nadšený z boja, keď sú v rovnakom počte ako mi, neprišlo mu tom zábavné mal radšej, keď ich bolo viac.

,,Nie,“ odsekla som znovu. ,,My na nich nezaútočíme.“

,,ČOŽE?!?!“ ozvalo sa dvojhlasne, Narcisa bola rovnako šokovaná ako Jack.

,,Hej, prečo by sme na nich mali útočiť, nelovia ľudí, nie sú nebezpečný,“ mykla som ramenami.

,,Ty si sa zbláznila,“ obvinil ma Jack a hľadel na mňa ako na blázna, dnes to robil často.

,,Destiny,“ začala pokojne Cisa. ,,To nie je dobrý nápad, tí upíry sú na našom území, a aj keď nezabíjajú ľudí, pochybujem, že budú nadšení z vlkodlakov. Pre nás sú hrozba. Čo keď sa Romulus alebo Klára budú hrať v lese a upíry ich nájdu. Chceš byť zodpovedná za ich smrť.“

,,Pochybujem, že by ublížili dieťatu, keď ani nelovia ľudí,“ v mojom hlase bola hmatateľná podráždenosť z neuposlúchnutého rozkazu.

,,Ľudské dieťa je jedna vec,“ vysvetľovala mi Cisa. ,,Ale vlkodlačie dieťa druhá. Oni ich zabijú, keď sa im dostanú pod ruku.“

,,Tomu neverím,“ zvrčala som.

,,Rob ako chceš,“ odsekol namiesto Narcisi Jack a vydal sa smerom k chate. Narcisie sa na mňa zúfalo pozrela a odišla za Jackom.


Ja som sa nevybrala smerom k chate ale k jazeru. Tam som strávila pár hodín a rozmýšľala nad tím, či robím dobre, keď nechávam tých upírov na žive, ale moje inštinkty mi vraveli, že áno a moje inštinkty ma ešte nikdy nesklamali. Padol večer a ja som sa vracala domov vediac, že budem musieť čeliť smečke. Nepochybovala som o tom, že Cisa a Jack už ostatných informovali o mojom rozhodnutí a tiež som vedela, že sa im to určite nepáči.

Poslední nádych a otvorila som dvere dnu ako náhle som vošla, všetci stíchli a hľadeli na mňa, niektorí naštvane, niektorí sklamane, ale prekvapilo ma, že niektorí sa tvárili úplne neutrálne.

,,Jack s Cisou vám to povedali?“ moja otázka bola absolútne zbytočná.

,,Povedali nám všetko, čo sa stalo v chate a aj to, ako si sa rozhodla,“ povedala Trisha úplne pokojne.

,,Nechajte ma hádať,“ povedala som. ,,Všetci si myslíte, že som blázon.“

,,Ja rozhodne nie,“ povedal Seth.

,,Ani ja,“ dodal Tom. ,,Teraz tu máme živých upírov, na ktorých môžeme cvičiť, myslím ukrývať sa pred nimi a podobne, bude to sranda.“

,,Úplne súhlasím,“ uškŕňal sa Dimitri.

,,Mne je to v celku jedno,“ povedala zase Trish.

,,Vy ste všetci blázni,“ povedal naštvane Jack a vstal. ,,Viem, ale jedno, až sa vráti Lincoln nebude sa mu to páčiť a keď sa vráti Chris, tak si myslím, že si to riadne zlizneš, on bude zúriť. Možno ťa dokope k rozumu,“ kričal ďalej a dupotal po schodok hore do svojej izby a nakoniec svoj výstup zakončil riadny tresnutím dverí.

,,Ja sa len bojím o deti,“ povedala Cisa smutne.

,,Ja sa nebojím len o deti, ale aj o seba,“ povedal Zeeke. ,,Tí upíry môžu byť nebezpeční.“

,,Strachoput,“ ozvalo sa trojhlasne od Setha, Dimitriho a Toma. Zeeke sa na nich zamračil.

,,Mňa to nezaujíma,“ povedala som. ,,Môj rozkaz znie. Nikto nezabije upíra zo severného domu, pokiaľ to nebude v sebeobrane, alebo keď ich uvidí napadnúť, či zabiť človeka.“